Eka Balašková
Tri groše stále aktuálne
Včera sme mali členskú schôdzu v našej ÚNSS. Milujem tieto stretnutia, milujem prácu s ľuďmi. To pre mňa má zmysel.
Takmer nevidiaca osoba chodiaca po štyroch, sem tam po šiestich, funkcionárka Únie nevidiacich, postcrosserka, trochu blogerka a členka jednej úžasnej rodiny. Zoznam autorových rubrík: Sme medzi vami, Rodina, Próza, Úvahy (občas možno o ničom), Prečo mám rada ..., Súkromné, Nezaradené
Včera sme mali členskú schôdzu v našej ÚNSS. Milujem tieto stretnutia, milujem prácu s ľuďmi. To pre mňa má zmysel.
Áno, ony, nie oni. Hovorí sa to síce o Sitnianskych rytieroch, ale - nie. Oni budú predvoj im - mamám a starým mamám.
Občas k svojim statusom hľadám obrázky ľudí s postihnutím. Väčšinou sú však na nich ľudia vo vysokom veku.
Väčšina z nás nemá ani najmenší problém pomôcť, keď nás o pomoc niekto požiada. Príjemcom pomoci netúži byť nikto...
Mala som taký sen. Šla som po moste do Maďarska. Okolo mňa prebehla socha generála Klapku. Presne tá, čo ju poznáte z námestia, po ňom pomenovaného.
Pozrela som sa na niekoľko výhod potravinovej sebestačnosti pre región ako taký. Lebo niektorí si zrejme neuvedomujú, že to nie je len politická téma istých strán, ktoré sú aj pre mňa ako voliča neprijateľné.
Nejdem pichať do osieho hniezda, lebo si natoľko nefandím o čítanosti môjho blogu a neverím, že práve tento článok niečo zmení. Či už v myslení ľudí, alebo v sociálnom systéme, ktorý je nastavený rovnako, ako pred 30 rokmi.
Ja im tak hovorím, hoci to nie sú len Úniáci. Kto to vlastne je, tí Úniáci? Aby ste to nemali až také jednoduché, vôbec to nie je len o Úniákoch.
Budova Matice Slovenskej v Komárne bola postavená niekedy v 60-70tych rokocb ako Dom odborov. Konali sa v ňom rôzne kultúrne podujatia, predstavenia, koncerty. MO MS ho využíva tridsať rokov.
Nie, nemám strach zo 16 ročnej krehkej dievčinky. Jej veľmi držím palce, lebo dokázala niečo, čo dokáže málokto - donútila ľudí uvažovať nad zabehaným konaním a zaviesť do každodenného života ekologickejšie myslenie.
Už pekných pár rokov počúvam/čítam nadávky na mimovládky. Alternatíva vraj prízvukuje, že klepnúť po prstoch treba len tým, ktoré miešajú politické karty.
Tak som si povedala - asi je načase niečo urobiť, nie len frfotať na sociálnych sieťach, ako ma to štve a ako mi súčasný stav nevyhovuje. A tak vznikla petícia, ktorou by sme radi oslovili Železnice Slovenskej republiky, aj keď...
Pamätá si ich každý obyvateľ Komárna ktorý má viac, ako 40 rokov a predsa vziať vás, ako turistu vie už len na niektoré z nich. Tak si poďte zaspomínať, budem rada, ak si so mnou (s mojou pamäťou) zapolemizujete aj vy.
Je tu čas vysvietených cintorínov, chryzantém a intenzívnejších spomienok na tých, ktorí nás predišli na ceste do večnosti. Je tu čas Dušičiek
Všade sa dnes hovorí, akí máme byť korektní vo vyjadrovaní sa voči minoritným skupinám obyvateľstva - a s niečím aj súhlasím.
Nie som zástancom extrémov a preto nepraktizujem, že denne musím vypiť čo ja viem minimálne dva litre tekutín. Pijem skrátka keď začnem pociťovať smäd. Teda - ak nemusím z domu.
...napadlo mi, ked som počula vyhlásenie pani Ghannamovej o tom, že potrebujeme doviezť opatrovateľky a zdravotné sestry doviezť z Filipín, či z Mongolska.
Zvýšenie príspevkov na osobnú asistenciu - to je téma, ktorá aktuálne hýbe životmi mnohých zdravotne znevýhodnených občanov a tých, ktorí im pomáhajú žiť dôstojnejší život.
Určite ste to už zažili. Stretnutie s bývalým kolegom po rokoch - je na vozíku. Priateľ z detstva nevidí. Myšlienka - opýtať, či neopýtať sa na to?
Keď sa na Slovensku spomenie meno inštitúcie Matica slovenská mnohí z nás si predstavia všetko možno, len nie pozitívne. Tak to vyzerá, keď sa kultúrna inštitúcia mieša do politiky a jej predstavitelia nechcú spájať, ale rozdeľova