Nemám rada extrémy.

Autor: Eka Balašková | 28.1.2011 o 11:53 | (upravené 28.1.2011 o 12:46) Karma článku: 6,39 | Prečítané:  468x

A zvlášť vo vnímaní nevidiacich a zrakovo postihnutých ľudí. Aj keď chápem že "silný príbeh" predáva ...  A to ani tie "akože" pozitívne.Zrakovo postihnutí ľudia žijú rovnako ako tí vidiaci, majú rovnaké radosti, starosti, záujmy. Preto ma vždy zaskočí keď nás niekto  chce vykresliť ako nejakých "exotov" ...

Nedávno ma vo vlaku oslovila staršia pani. Pýtala sa či nevidím. Ako väčšina vidiacich ľudí najskôr nechápala fakt že vidím trošku - buď vidíš alebo nie. Tak som jej to (zase raz niekomu) trpezlivo vysvetlila. A vtedy to prišlo. Nedávno videla v maďarskej televízii nejakú reportáž o nevidiacom mladom mužovi ktorý robil ja neviem čo nezvyčajné a mal geniálny sluch a hmat. Vedel sa perfektne orientovať pomocou vôní obchodov a vôbec, bol neskonale dobrý. Určite áno, no takého ho "potrebovala" televízia. Hmat má skvelý lebo je naň po celý život odkázaný - kompenzuje mu zrak a vycibril si ho aj čítaním Braillovho písma. Uši mu nie raz určite pri prechádzaní cez cestu zachránili život, veď ani vidiaci nevletí do cesty po ktorej sa blíži kamión. No a nos? Vôňa kaderníctva alebo mäsiarstva je skvelý orientačný bod. Vníma ju aj vidiaci, len tú informáciu nepotrebuje zúžitkovať ... Takže dole z médiami vytvoreného piedestálu, na ktorom ste sa ocitli (niektorí určite) aj nechtiac.

Druhý extrém je zase ten, keď si ľudia myslia že nevidiaci človek je ten ktorý potrebuje ich ľútosť. Tu stokrát kričím - NIE, NEPOTREBUJE! Je fakt že niektorí sa tak prezentujú lebo ich rodičia vychovávali ako 'izbové kvetinky', ale raz aj im dojde že toto veru správna cesta nebola. Potom zo zrakáčov vyrastú sebecki dospeli ktorí nezvládajú to že mama ich zrazu nevládze obsluhovať a pomaly je ona ten kto potrebuje pomoc ... A nechápe prečo to jej dieťa za ktoré by ona roky dýchala to nevie pochopiť ... No práve preto. To jej dieťa proste nikto nenaučil že život nie je o 'stolček prestri sa' ale o tom že ako si ustelieš tak spíš ... Vidiaci ma stale vedia prekvapiť názormi typu že nevidiaci nesmie sám cestovať, veď čo keby spadol pod vlak, prípadne podobné absurdity. Občas to nejakou tou reportážou priklincujú aj médiá. A ľútosťou presiaknutý hlas reportéra ktorý vám na kameru hovorí ako si máte vážiť to že vidíte a pomôcť človeku s bielou palicou ...

No mám vyrážky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Žinčica. Prečo Slováci nepijú najslovenskejší nápoj

Je to náš národný poklad, prvá vec po bryndzových haluškách, ktorou sa definujeme. Koľko Slovákov však v skutočnosti aspoň raz v živote ochutnalo žinčicu?

ŽENA

Šesť dcér, ktoré vyzerajú ako dvojčatá svojich slávnych matiek

Viaceré známe matky majú dcéry, ktoré akoby im z oka vypadli.

EKONOMIKA

Slováci majú stále móresy sedliakov. Chcú bývať vo vlastnom

Vlastniť dom nie je pre Nemca status.


Už ste čítali?