Chrapúň je pekné slovo ...

Autor: Eka Balašková | 22.8.2011 o 16:21 | (upravené 22.8.2011 o 17:06) Karma článku: 8,01 | Prečítané:  2144x

Predstavte si takúto situáciu. Vaša mama má už niekoľko rokov psychické problémy. Nedáte ju liečiť, dokonca ju bez problémov pošlete na kurz s dvadsiatimi ďalšími zrakovo postihnutými ľuďmi s tým, že "tí slepí si to aj tak nevšimnú". Že si to predstaviť neviete? Ani ja ... a predsa sa stáva aj to.

Prvých pár dní si nikto nič nevšimol. Teta Lucia, nazvime ju tak lebo jej pravé meno sem dávať nechcem, bola "ukecaná" a aj keď dosť otravná brali sme ju tak, že teta má zmysel pre humor. Síce svojský, ale každý sme nejaký. Neskôr nám došlo že niektoré jej prejavy sme mali brať vážne ...

Napríklad hlášku, ktorú pustila v stredu okolo obeda: "Zamykajte si izby, zatvárajte si v nich okná, lebo vám do nich nalietajú strigy a duchovia." Niektorí sa zasmiali, iní poznamenali že trošku nemiestny vtip.

Večer už čakala lietadlo ktoré pre ňu má prísť, majú odniesť nejaké papiere na ministerstvo a pôjdu domov za vnúčikom. O ňom ešte bude reč.

Vo štvrtok teta Lucia takmer nič nejedla. Raňajky si odložila do tašky, neskôr sme zistili že tá obsahuje aj raňajky a večere ešte zo soboty a nedele, pár erárnych príborov ... ale k tomu neskôr. Na obed zjedla pár lyžíc polievky, do druhého nababrala kečup. Vraj ako názornú ukážku už neviem čoho pre nevidiaceho kolegu. Porcia šla samozrejme do koša ...

Večer sme mali pyžamovú párty a teta (takmer 70tnička) sa zobliekla do podprsenky. To už nám bolo jasné, že nie je celkom v poriadku. Kolegyňa ju donútila obliecť sa a zábava pokračovala ďalej. Teta chcela piť, tak jej ktosi do poldecáka nalial minerálku - bola spokojná. Agresívna začala byť aj bez toho. Neskôr sa ale rozveselila a bola s ňou celkom sranda.

V piatok to prepuklo. Teta rozhodila po okolí chaty svoje veci, údajne na orientáciu pre nevidiacich. Pred chatu sa posadila v podprsenke a vôbec jej neprekážalo že ókolo chodia ľudia zo susedných chát. Nedala si povedať keď jej dievčatá hovorili aby sa obliekla, ona vie čo má robiť. Na terasu sa "trepala" najmenej bezpečnou cestou, no to už vedúca volala jej synovi aby si pre mamičku prišiel, lebo je nebezpečná nie len sama pre seba, ale aj pre ďalších dvadsať ľudí ktorí si s ňou nevedia rady. Syn je údajne v Bratislave, aby sme to nejako skúsili s ňou vydržať, že zajtra o jedenástej si pre ňu príde do Nitry k autobusu tak, ako bolo dohodnuté. Cez obed jej z tašky vybrali kopec smetí, zelené rožky so salámou a v obruse zabalené mokré spodné prádlo. To už vedúca volala synovi, že ak si pre ňu nepríde dá ju na jeho náklady sanitkou odviezť domov, prípadne bude volať 112tku. Syn prísť odmietol a keď mu kolegyňa popísala správanie jeho mamy nebol vôbec prekvapený. Každý normálny človek na jeho mieste by najneskôr v tomto momente sadol do auta a prišiel by pre vlastnú mamu, hoc aj na kraj sveta.

Medzitým sa teta dostala do nejakého tranzu, či ako to nazvať, v ktorom asi dve hodiny opakovala jednu vetu a barlou okolo seba mlátila tak, že nedaj Bože priblížiť sa k nej. Vedúca telefonovala s jej bývalou nevestou, ktorá prisľúbila že si nájde niekoho s kým príde.

Teta sa aj upokojila a rozprávala nám úplné bludy. Upokojili sme ju, že v tom otvorenom okne nie je žiadny diktafón ktoým by nás niekto nahrával, že v rohu terasy nie je kamera ktorá by nás sledovala ... Bolo na nej vidno že "melie z posledného" - veď denne spala možno 4-5 hodín a jedla len veľmi málo. Okolo šiestej sa dostala do toho svojho tranzu. Robila si opičky, nevnímala, hovorila si svoje. O pol siedmej prišlo auto s ŠPZ mesta v ktorom teta býva. Zbadala ho, vystúpila jej bývalá nevesta a dvojročný vnúčik. Ten keď zbadal babičku rozbehol sa k nej a ona k nemu. Asi nikto netuší ako skočila meter z tej terasy a na barlách sa k nemu ponáhľala.

Dieťa však bolo zanedbané, nevesta opitá a vodič auta vyzeral ako keby mal za sebou niekoľko pobytov vo väzení. Kým sa s nevestou vedúca bavila vypýtala si od nej niekoľko cigariet, kávu a očividne sa jej nechcelo odísť.

Priznám sa, všetkým sa nám uľavilo keď sa auto s tetou Luciou začalo vzďaľovať smerom domov. Ešte nevesta bola zlá, lebo ona sama jediná bola ochotná vyzdvihnúť ju. Starú, chorú ženu ktorá na svoju rodinu nedala dopustiť a celý pobyt sa svojimi troma synmi chválila.

Keby ju liečili od začiatku nemusela takto dopadnúť. Pochopila by som, aj keby ju umiestnili do nejakého ústavu, veď život s takto chorým človekom je veľmi náročný a dlho sa zvládať nedá. No nikdy nepochopím, že sa niekto môže takto trestuhodne správať k vlastnej matke. Asi naozaj platí porekadlo, že jedna matka vychová aj tisíc detí, no tisíc detí nevychová jednu matku ...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?