Aký pán, taký krám

Autor: Eka Balašková | 24.1.2012 o 12:09 | (upravené 24.1.2012 o 12:19) Karma článku: 7,05 | Prečítané:  1286x

Dovolenka u Blanky bola úžasná a zasnežený Gemer sa so mnou lúčil s prianím, aby som si naň uchovala tie najkrajšie spomienky na Anku, jej rodinku a Blanku s Petrom. Nastupujúc do autobusu ukladám svoju bielu palicu do vianočného darčeka - novotou voňajúceho kufra od rodičov a usádzam sa na sedem hodín trvajúcu cestu domov. Tá bola vďaka zvukovej knihe celkom znesiteľná, len trištvrtehodinová prestávka v Lučenci sa mi zdala na môj vkus pridlhá. Ale je tu Komárno, konečná, vystupovať.

Kufor si beriem ako posledná. Kým odchádzajú ostatní cestujúci mám ale pocit, že s niekým odchádza aj môj kufor. Neviem to vysvetliť, no bol to moment kedy som mala chuť „skríknuť“ Niekto tu odchádza s mojím kufrom! Ale vodič mi podal môj kufor, vlastne úplne rovnaký ako ten môj. Palicu som neriešila, veď pre mňa prišla Linda. Pocit že si domov nesiem cudzí kufor sa mi potvrdil doma, keď som ho otvorila. Bolo v ňom všetko možné, len nie moje veci. Narátať do desať, hovorím si a zajtra budem vec riešiť na SAD. Sprcha, dať vedieť rodičom a sestre že som doma a čo sa podarilo, no žiadna panika – stáva sa, horšie by bolo keby sa to stalo cestou na dovolenku. Doma predsa hygienu a „handry“ mám.

Moja akčná sestra vracajúc sa z Nových Zámkov od kamarátky sa hneď v ten večer zastavila na dispečingu SAD, kde jej oznámili, že s autobusom „prišiel“ len kufor s poštou, žiadna batožina. V pondelok ráno šla Janka na dispečing znova. Ujo dispečer sa ochotou informovať a pomôcť zastavil niekde v polovici 80tych rokov a som presvedčená že hlásenie o strate batožiny po jej odchode založil do zásuvky a tam zapadá prachom dodnes bez toho aby sa s ním niekto zaoberal.

V pondelok som požiadala Lindu, aby sa pozrela do papierov ktoré (okrem iného) boli v kufri, aby sa do nich pozrela a z toho „vydedukovala“ kde by sme mohli majiteľku kufra nájsť. Napísala som výzvu ktorú mi Linda preložila do maďarčiny a poslala som ju Janke, ktorá ju v stredu vyvesila na nástenku v Selyeho univerzite a na internáte.

Vo štvrtok podvečer mi niekto doma zvoní. Istý pán, ktorý sa informoval na to, či je modrý kufor u mňa, lebo jeho neter má môj kufor aj s bielou palicou a všetkým čo v ňom bolo. Až mi srdiečko poskočilo od radosti. Ako ma našiel, pýtala som sa ho. Cez lekáreň – pred cestou som bola doplniť svoju cestovnú lekárničku o lieky ktoré by som mohla potrebovať. V lekárni ma poznajú – jednak som stály zákazník a po Komárne veľa báb s bielou palicou nebehá, tak pani magistra pána navigovala na moju adresu.

Kufor sa ku mne dostal ešte v ten večer. Tulák, ako jeho majiteľka ...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?