Fóbie naše každodenné

Autor: Eka Balašková | 18.4.2012 o 13:42 | (upravené 18.4.2012 o 14:24) Karma článku: 6,16 | Prečítané:  408x

Moja "súkromná" definícia fóbie je, že človek má neopodstatnený strach z bežnej situácie alebo veci. Veď ako by ste inak definovali fóbiu z piatku trinásteho, alebo podobných vecí?

 Václav Šuplata

Na svoju fóbiu som prišla niekedy pred 20timi rokmi.

Školský výlet do (tuším) Demänovskej jaskyne. Všetci sme sa tešili, ani nie tak na jaskyňu či "rozchod" v Mikuláši, ale na to, že jeden deň nebudeme musieť sedieť v škole. Dovtedy som s tým problém nemala, veď do pivnice v našom činžiaku sme nechodili lebo sme ju ani nevyužívali, ako deti sme mali zákaz túlať sa po baštách a v okolí Komárna sme prišli do kontaktu skôr s vodou ako s podzemím.

Už pri vstupe do jaskyne som mala zlý pocit. Prechádzku podzemím som však chcela absolvovať, veď v prírodopisných filmoch to boli vždy krásne pohľady na kvaple, stalagnity, stalaktity a všetky tie úžasné útvary. Lenže ... Niekde v polovici prehliadky už som mala pocit, že ak sa nedostanem von tak asi vyskočím z kože, v lepšom prípade začnem nie kričať, ale priam vrieskať. Jeden zo sprievodcov ma teda vyviedol von. Nemal s tým problém aj napriek prehováraniu ostatných a "posmech" spolužiakov aká som padavka. No asi fakt som, žiaľ ...

Roky bežali a ja som sa úspešne vyhýbala všetkým schodom vedúcim do pivníc či iného podzemia.

Až v roku 2009. Bola som na jednom pobyte v Limbachu. V jeden večer kolegovia vybavili návštevu vínnej pivnice. No toto nem dopadne dobre, myslela som si. Priatelia ma ubezpečovali, že sa nemám čoho obávať, veď tam budú so mnou, budeme sa baviť a po chvíli si ani neuvedomím kde som ... Veď poď, prehovára ma aj Tina tesne pred odchodom, aj keď presne viem že to nie je dobrý nápad nebudeš predsa sedieť sama na hoteli a nudiť sa tu. Nesedela som, dala som sa prehovoriť. Dodnes sa trochu hanbím za tú hystériu ktorú som predviedla pred schodami do pivnice. No prekonala som sa. Za tú cca poldruha hodinu som mala niekoľkokrát intenzívny pocit že prevrátim stôl za ktorým sme sedeli a vystrelím von, no za silnej podpory kolegov som to zvládla. Ale verte, že keď sme sa zdvihli bola som hore prvá a ten kameň čo mi spadol zo srdca musel zaznamenať aj hurbanovský sejzmograf ...

Prekonala som sa, no zažiť repete - ďakujem, neprosím.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?