Je to už dobrých desať rokov dozadu ale vždy keď si na ruku navliekam mikroténové vrecúško a idem vyniesť smeti mi táto príhoda napadne.
Letný deň, okolo smetiakov bzučia roje múch a ja uvažujem či naši poriadni spoluobčania dnes hádzali zvyšky a odpadky zo svojich domácností do nádob na to určených alebo len tak, nám ostatným pod nohy. Letmý pohľad mi hovorí že zem je "čistá" tak už len dúfam že kým do nádoby dostanem svoje vrece nebudem sa jej veľmi musieť dotýkať. Nemám totiž rada tú situáciu že nádoba je tak statočne zaseknutá že ju musím odťahovať od steny a trikrát otvoriť lebo sa sama zavrie ... No toto asi pochopí len detektív Adrian Monk.
Ale dnes je veko krásne roztvorené, tak len vyhodím vrece, stiahnem "rukavicu" a odchod. Vtom ale čo nezbadám - cez okraj nádoby sú prehodené nohavice. "Rukavicu" som ešte mala na ruke tak som ich chcela prehodiť dnu ... no keď som nimi trhla nahor vedela som že je zle - v tých nohaviciach bol navlečený človek! Lenže fyzika nepustí a jeho telo už sa prevážilo do obsahu nádoby. Verte-neverte, ani sekundu som nečakala kedy sa vyhrabe a "poďakuje" sa mi, zdrhala som kade ľahšie! Jeho kvetnaté nadávky som počula ešte aj vo vchode, ale to už som šla od smiechu do kolien ...