Ale gumuje!

Autor: Eka Balašková | 5.11.2012 o 16:10 | (upravené 5.11.2012 o 16:35) Karma článku: 5,80 | Prečítané:  528x

Zase raz niečo, tentokrát pozitívne, z môjho nekonečne dlhého pobytu v nemocnici. Veľa toho pozitívneho nebolo a aj to čo bolo priniesla hlavne moja rodina, ich návštevy a to, že keď som ich potrebovali boli tu pre mňa aj o polnoci. Ono sa to tak hovorí, ale medzi nami to platilo doslova.

Bolo to v piatok popoludní. Ošetrovateľ ma priviezol z chirurgie kde som bola na preväze nohy. Požiadala som ho aby ma nechal dole lebo prídu rodičia a možno pôjdeme von. Bolo celkom príjemné počasie a za tých 10 týždňov som bola vonku tak normálne asi desaťkrát tak sa mi toho žiadalo.  Navyše s našimi, čo viac som si mohla priať? Už vakurát len zmiznúť odtiaľ, ale to sa ešte dlho nestalo.

Stihla som sa pohádať s automatom na kávu lebo odmietol akceptovať tie mince čo som mu dala, no nakoniec mi kapučíno vydal. A to akurát v momente keď do vestibulu vošli naši. Vonku im bolo chladno tak sme pol hodinku zostali tam. Oco ma chcel odviezť k lavičke na ktorú si sadli, no ja som mu dala do rúk moje poctivo vyhádané kapučíno a "prekolieskovala" som tých páír metrov vlastnoručným pohonom. Keď o tom tak teraz premýšľam určite na mňa nebol veľmi príjemný pohľad, ako sa tak snažím manévrovať s vozíkom rok vyroby 2 a gumami mäkkými ako zo zlého sna, ale moja tvrdohlavosť (či čo to bolo) si poradila aj s tým.

Prišiel koniec náuvštevy našich.

Vyviezli sme sa hore, vyšli sme z výťahu keď tu hovorím ocovi aby zastavil. Zabrzdila som vozík, postavila som sa a nasledovalo asi 5 sekund váhania. Vlastne skôr neistoty či to ustojím. Aj prvé kroky boli veľmi neisté ale keď som došla (no dobre, dopotácala sa) k stene už som vedela že krokom "volajte ma kotkodák" to zvládnem. Cestou od vozíka k stene som ako keby z diaľky (tak som sa sústredila) počula maminkin hlas ako mi hovorí: "Nemachruj radšej, nemá to význam." ale zase tá moja tvrdohlavosť ... Už som bola takmer vo svojej izbe, keď som počula len ako oco hovorí maminke: "Pozri, ale gumuje!" A ja som bola po veľmi dlhom čase na seba trošku pyšná.

Keď si na to dnes spomeniem, ako som sa vtedy ledva docapkala do izby a unavená si sadla na posteľ musím uznať že pokrťok som urobila. Dnes už by som nedovolila aby ma na chiru na preväz viezli, už by som vzala chodítko a prešla po vlastných.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Gašpar konšpirácie podporil, hoci ich má odhaľovať

Podpis pod vyhlásením plným dezinformácií by mal šéf polície podľa prezidenta Andreja Kisku vysvetliť. Vládni politici mlčia.

KOMENTÁRE

Policajný prezident podporuje zbrane namierené proti nám

Obhajoba Gašparovho nadriadeného Kaliňáka však neobstojí.

DOMOV

Danko pocítil silu slovenského hejtu a stále sa skrýva

Politické strany väčšinou diskusie na svojich stránkach čistia, ale nevypínajú.


Už ste čítali?