Ale gumuje!

Autor: Eka Balašková | 5.11.2012 o 16:10 | (upravené 5.11.2012 o 16:35) Karma článku: 5,80 | Prečítané:  527x

Zase raz niečo, tentokrát pozitívne, z môjho nekonečne dlhého pobytu v nemocnici. Veľa toho pozitívneho nebolo a aj to čo bolo priniesla hlavne moja rodina, ich návštevy a to, že keď som ich potrebovali boli tu pre mňa aj o polnoci. Ono sa to tak hovorí, ale medzi nami to platilo doslova.

Bolo to v piatok popoludní. Ošetrovateľ ma priviezol z chirurgie kde som bola na preväze nohy. Požiadala som ho aby ma nechal dole lebo prídu rodičia a možno pôjdeme von. Bolo celkom príjemné počasie a za tých 10 týždňov som bola vonku tak normálne asi desaťkrát tak sa mi toho žiadalo.  Navyše s našimi, čo viac som si mohla priať? Už vakurát len zmiznúť odtiaľ, ale to sa ešte dlho nestalo.

Stihla som sa pohádať s automatom na kávu lebo odmietol akceptovať tie mince čo som mu dala, no nakoniec mi kapučíno vydal. A to akurát v momente keď do vestibulu vošli naši. Vonku im bolo chladno tak sme pol hodinku zostali tam. Oco ma chcel odviezť k lavičke na ktorú si sadli, no ja som mu dala do rúk moje poctivo vyhádané kapučíno a "prekolieskovala" som tých páír metrov vlastnoručným pohonom. Keď o tom tak teraz premýšľam určite na mňa nebol veľmi príjemný pohľad, ako sa tak snažím manévrovať s vozíkom rok vyroby 2 a gumami mäkkými ako zo zlého sna, ale moja tvrdohlavosť (či čo to bolo) si poradila aj s tým.

Prišiel koniec náuvštevy našich.

Vyviezli sme sa hore, vyšli sme z výťahu keď tu hovorím ocovi aby zastavil. Zabrzdila som vozík, postavila som sa a nasledovalo asi 5 sekund váhania. Vlastne skôr neistoty či to ustojím. Aj prvé kroky boli veľmi neisté ale keď som došla (no dobre, dopotácala sa) k stene už som vedela že krokom "volajte ma kotkodák" to zvládnem. Cestou od vozíka k stene som ako keby z diaľky (tak som sa sústredila) počula maminkin hlas ako mi hovorí: "Nemachruj radšej, nemá to význam." ale zase tá moja tvrdohlavosť ... Už som bola takmer vo svojej izbe, keď som počula len ako oco hovorí maminke: "Pozri, ale gumuje!" A ja som bola po veľmi dlhom čase na seba trošku pyšná.

Keď si na to dnes spomeniem, ako som sa vtedy ledva docapkala do izby a unavená si sadla na posteľ musím uznať že pokrťok som urobila. Dnes už by som nedovolila aby ma na chiru na preväz viezli, už by som vzala chodítko a prešla po vlastných.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?