Bolo to asi v štvrtý alebo piaty deň po mojom príchode a ešte vôbec nebolo isté či nepôjdem pod nôž aby mi odrezali nohu. Moja telesná schránka za pomoci silných antibiotík bojovala s infekciou a lekári nevedeli dostať hladinu cukru pod 10, zápal si so slabou imunitou robil psie kusy akých sa mu len zachcelo Veľa som spala, bol to asi väčšinou ťažký, bezsenný spánok z ktorého ma veľakrát zobudila len vítaná návšteva našich. Spánok bol (dnes už to viem) aj útekom pred vlastnými myšlienkami ktoré neboli ani len sivé, nie to ešte ružové. Veľa snov si nepamätám, no tento mi veľmi zostal v pamäti.
Kráčam po ulici kde bývam. Som pomaly na začiatku svojho bloku takže aj keď strašne prší a vodu mám asi po členky nebojím sa. Veď prejdem okolo obchodu, krčmy, kaderníctva, pár vchodov, vyb ehnem desať schodov a som doma. Tam už budem pred vodou v bezpečí. Voda však stúpa neuveriteľne rýchlo, okolo krčmy už sa brodím po pás, pri prvom vchode už musím plávať proti prúdu. Prúd okolo mňa nesie konáre a rôzne odpadky. Zrazu zbadám že ku mne pláva obrovský pes. Stuhnem, no plávam ďalej. Hádam si ma v boji o vlastný život milé psisko nebude všímať a pôjde kam ho nohy, pardon, voda ponesie. Ale nie, pes si to šinie priamo ku mne. Ponorí sa a začne mi driapať a hrýzť chorú nohu. Pokúšam sa mu vymaniť, no je neúnavný a pokračuje. Dokonca sa mi spod tej vody prihovára: Vzdaj to, nemá to význam. Tvoja noha už je hotová, nechaj to tak a nebojuj už. Pochop že to nemá význam! Neviem či to trvalo minútu alebo hodinu, no už keď som začala strácať posledné sily na boj odniekiaľ z obrovskej diaľky sa ku mne predral detský hlások, ktorý kričal moje meno.
Zobudela som sa na to, že mi sestrička doniesla vankúš čo mi poslala Janka. a zase ten detský hlások - Danielko pod oknami "o dušu spasenú" kričí Ahoj Eka! A ja som vládala len revať ako upršaná oblohaNie som poverčivá a do Snára som sa kedysi pozerala len zo srandy, keď bol sen veľmi bizarný. Neviem ako by skončil tento sen, no vlastne som veľmi rada že mi Dani nedovolil zistiť to ...
