Jedno som zažiť nechcela

Autor: Eka Balašková | 7.11.2012 o 23:38 | (upravené 8.11.2012 o 0:02) Karma článku: 7,50 | Prečítané:  998x

a našťastie som ani tak "naozaj" nezažila - smrť spolupacientky na izbe. Ja viem, smrť je prirodzeným ukončením života každého ľudského tvora a preto by sme ju aj nemali vnímať ako niečo zlé, nepríjemné. Áno, zlé a nepríjemné môže byť umieranie - v bolestiach a trápení, to samozrejme človek nemôže vnímať ako niečo prirodzené, ale smrť ako takú by sme mali. A predsa len, nechcela som sa s umieraním a smrťou stretnúť "zoči-voči".

Tetu (nazvime ju) Bačíkovú k nám deoviezli tuším v piatok so zlomeninou nohy. Doma si niečo chcela porobiť, no spadla a zlomila si zrejme krčok stehennej kosti. Operovali ju na druhý deň po tom ako ju priviezli. Do nedele bola na RESke.

Návšteva za ňou bola každý deň. Aj vnučka, aj možno syn. Za celú návštevu ste iné nepočuli, len "Babi načo si tam šla, čo si tam chcela, nemusela si takto dopadnúť." ale milovanej babi neboli schopní doniesť ani len poriadnu nočnú košeľu a keď ju chceli sestričky poumývať museli si mydlo požičať od niektorej spolupacientky ... Ale to je o inom ako o tom, o čom som chcela.

V nedeľu ráno ju priviezli naspäť na izbu. Hovorila evidentne "z cesty", zobliekala sa a chcela si silou-mocou vytrhnúť kanylu z ruky. Okolo obeda sme s Martuškou (jej pán manžel ma zásoboval chutnými voňavými paradajkami čo im ešte dlho nezabudnem) sestričkám hovorili že sa nám nepáči ako teta dýcha. Jediná reakcia bola pokrčenie plecami a zakrytie tety.

Keď sme sa ukladali na nočný odpočinok teta stále veľmi ťažko dýchala a s okolím už nekomunikovala.

Zobudila som sa ráno okolo štvrtej na to, že som potrebovala ísť na toaletu. Ešte v polospánku som si uvedomila že v izbe je akosi ticho (nepočujem tetin ťažký dych) a zároveň rušno (sestričky už lietali okolo jej tela). Sediac na gramafóne som sa jednej zo sestier len spýtala: "Odišla?"

"Áno."

Zvláštny pocit. Tetu som nikdy pred tým nepoznala a predsa mi bolo tak nejako čudne. Pomôcť som jej samozrejme nevedela, tak som jej len venovala modlitbu na cestu a Bohu poďakovanie že som sa nezobudila v čase jej odchodu ...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?