Minulú nedeľu som o 30 rokov omladla

Autor: Eka Balašková | 13.6.2013 o 19:42 | (upravené 13.6.2013 o 20:08) Karma článku: 7,11 | Prečítané:  663x

Nie že by som objavila bájny časostroj, len som sa vrátila do starorodičovského domu, kde sme s Jankou a rákošom bratrancov a sesterníc strávili nejedno leto. Nebola som tu trinásť rokov. Naposledy na dedkovom pohrebe, čo vôbec nebola príjemná „udalosť“.

Starý úsťanský kostolStarý úsťanský kostolFarnosť Trstená

Chvíľku, kým Marika šla zavrieť psy som strávila tým, že som pred bránou „spracúvala emócie“ - dotyk s plotom ktorý pamätá nejeden náš príchod a ja si pamätám, keď ho ešte slobodná Marika (dnes má takmer polročného vnuka) s Danielou natierali, prípadne na Mišu – hafana, ktorý nás spoza domu vítal typickým hlasom a radostným štekotom.

Kráčajúc po dlaždiciach mám pocit, ako keby sa vo dverách dielne mal objaviť dedko s vítajúcim figliarskym úsmevom. Z bráničky pod spálňovým oknom sa už-už vynorí babka s miskou voňavých ríbezlí spokojná, že sme šťastne došli a prekvapená ako sme s Jankou za tie mesiace, čo nás nevidela, vyrástli. Hlavu dolu z oblakov, starí rodičia sú už takmer 15 rokov na „inej adrese“ … aj keď tento článok je hlavne o nich. Lebo o nich bol veľký kus nášho detstva.

Pár krokov popod okná verandy, na ktorých parapete mával dedko tabak, cigaretové papieriky Vážka a neodmysliteľné hrnčeky od kávy ktorých sa tam zvyklo nazbierať aj 4-5 a kopec pre nás, decká veľmi zaujímavých drobností – skrutky, občas denník Práca skrutkovač s peknou, farebnou rúčkou … Čo je tam teraz? Netuším – už ma tajomstvá poličiek ktoré nie sú moje nezaujímajú …

Zo starej kuchyne zostala už len pec. Presne tá pec, ktorá nás, keď sme prišli uzimení zo sánkovačky, nádherne zohriala a bol z nej skvelý výhľad na kuchyňu a v ktorej vždy tak prívetivo pukotal ohník. Už by som sa na ňu nevytrepala aj keď sa mi nezdá taká „obrovská“ ako pred rokmi. „Možno“ tým, že ja som už veľká. :-)

Každý krok v tomto dome na mňa „dýcha“ spomienkami. Veranda bola k domu pristavená neskôr a pľac na ktorom stojí sme my, deti „využívali“ na hru Kolo, kolo mlynské. Pár rokov na to sme, už samozrejme na dlhej verande, oslavovali celá veľká rodina babkine 60te narodeniny.

Obývačka tiež už vyzerá inak ako za čias starých rodičov, aj keď stále jej dominuje tapeta s horskou krajinou. Aj tá sa akosi „podozrivo zmenšila“. Vedľa dverí, kým tam nebola tapeta, boli dlho kachle. Bola som taká „sopľa“, ale jasne si spomínam, že keď bolo poriadne zakúrené a zhaslo sa svetlo rúra od týchto kachlí matne žiarila do červena.

Ďalšia symbolika – Marika robila poriadok v žolíkových kartách, takže na konferenčnom stolíku to vyzeralo ako keby si odtiaľ dedko práve odbehol na cigaretu, kým to pomiešame pred ďalšou hrou.

Cesta na cintorín asi bola taká, ako každá takáto rodinná „zlezina“. Pospomínali sa mená a ľudia ktorí tam ležia tiež – brat Eda učil ocka na vysokej škole, Ondrej bol veľmi dobrý človek ale strašne veľa vedel vypiť, Božena so sestrami boli veľmi namyslené, v dedine nad ne nebolo, a Marta je ktorá, tá s barlami? Nie, to je tá pekná, najstaršia, barly nosila prostredná Irena … A starý kostol pri cintoríne, ktorý sa asi už nepoužíva. Pamätám si jednu svätú omšu, keď Klára, moja rovesníčka, v čítaní z niektorej knihy apoštolov namiesto „Kristovho tela“ prečítala „Kristovho teľa“. Nás decká to náramne rozosmialo a babky mali nejaký čas o čom.

Tu som ale veľmi rozčarovaná. Je fakt, že Oravu som si vždy idealizovala – bolo to miesto kde (v mojej hlave) kriminalita snáď ani neexistovala a zrazu, ako 38 ročná „trúba“ zistím, že aj tu sa nájdu ľudia, ktorí sú schopní z hrobu ukradnúť železný kríž. Či ho predajú do zberne alebo prebrúsia a znovu použijú neviem, ale jedno viem, je to hnus, velebnosti, ako by povedala bába Kelišová.

Ale poďme k príjemnejším veciam. Vrátili sme sa hore k Marike a o chvíľku prikvitol ujo Rudo. Nejaký čas to zase vyzeralo ako za starých čias – obývačka ako v úli. Na jednej strane chlapi baviaci sa o vysokom Dunaji a na druhej strane baby s malým Danielkom, ktoré sa „hrabú“ v handrách a hodnotia sukne a šaty.

 

Je štvrtok večer a ja Janke, našim a trošku tiež Dunaju ďakujem za to, že som mohla omladnúť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?