Anna a Eva

Autor: Eka Balašková | 7.8.2013 o 11:18 | (upravené 7.8.2013 o 12:36) Karma článku: 9,59 | Prečítané:  608x

Sedeli spolu v jednej lavici. Biela a čierna. Jin a jang. Cukor a soľ. Anna na pravej, Eva na ľavej strane. Vlastne najskôr to bolo naopak, lenže Eva bola ľaváčka a Anna praváčka a tak sa museli vymeniť. Odkazy od Miša pre Evu tak nie raz šli cez Annu.

 

To bolo tesne po povodni, ktorá bola v okolí Komárna v 1965tom roku. Eva bývala v Leninových sadoch, Anna v starom dome oproti nemocnici.

Obe chodili do školy na Pohraničnej. Do slovenskej školy, lebo aj keď Annin otecko bol maďar trval na tom, aby dcéra vedela … Chcel, aby študovala v Prahe, aby bolo jeho dievčatko múdre. Eva a jej otec sa nekontaktovali. Odišiel od nich, keď mala Eva tri roky. A tak žili s mamou a dvoma staršími bratmi sami. Mama vždy učila Evu, aby nebola príliš ambiciózna. Nemohli si to dovoliť.

Annina rodina sa neskôr presťahovala do bytu na Košickej, tesne pod stanicou. To už boli obe dievčatá na gymnáziu. Lebo aj keď boli úplne iná, Anna sebavedomá „Twiggy“ s húfom obdivovateľov za pätami, naproti tomu Eva, drobná moletka s milión komplexmi, boli najlepšie priateľky. Kde bola Annina havrania hriva, tam bola aj Evina bystrá hlava. Anna síce mala sebavedomia na rozdávanie, no nikdy ho nezneužívala, a proti kamarátke už vôbec nie. No a Eva za to bola svojim spôsobom vďačná, aj keď sama by to tak nenazvala. Cítili sa spolu dobre – Eva sa Anne nikdy nenatískala a tá si jej úprimné priateľstvo vážila …

Roky gymnázia prešli, prešla aj posledná pomaturitná brigáda v Kolárove na družstve na paradajkách. Eva dostala prácu na Mestskom Národnom Výbore ako referentka a Anna šla študovať do Prahy. Spočiatku si veľa písali, Annu však pohltil študentský život vo veľkomeste, no a Eva bola prvá, kto na jeden list neodpovedal. Poslala Anne pozvánku na svadbu, tá však neprišla, bola na nejakom pracovnom pobyte v Sojuze. Kontakty napokon úplne ochladli.

Po osemdesiatom deviatom Eva dostala šancu urobiť si vysokú školu. Pri dvoch chlapcoch to nebolo jednoduché, no manžel jej vždy vedel pomôcť. A tak sa z nej v 1994tom stala magisterka, vyštudovala ekonómiu. Mama sa jej diplomu nedožila, odišla pol roka pred promóciou.

Anna žila životom slobodnej ženy vo veľkomeste so všetkým, čo k tomu patrí. Po Nežnej revolúcií si otvorila butik s módnou konfekciou a to jej otec nevedel prežrieť – jeho princezná zo seba urobila obyčajnú kramárku, keťasku. S titulom chce handry predávať … Toto vedomie ho aj vzalo, Anna zatvorila obchod a vzala si k sebe chorú mamu, ktorú v apríli pochovala.

Je august a Eva s vnukmi čakajú na autobus z kúpaliska. 11 ročný Majo jej šteboce o Erike – spolužiačke, ktorú s rodičmi stretli pred kupkom a Eve je jasné, že Erča sa Majovi páči. Vnučka Lucka „zúrivo“ líže zmrzlinu – nechce si pokvapkať tričko od babiny a do autobusu so zmrzkou nemôže. Evine oči zaleteli k oknu na činžiaku v ktorom vyrástla. Na okno ich detskej izby. Spomenula si na domáce úlohy, ktoré si s Annou robili, keď boli chalani na výpravách do okolia Ružového parku.

Okolo prešiel strieborný citroen. Eva zazrela už len pražskú ŠPZ a pousmiala sa – aká symbolika, spomína tu na Annu a popred nos jej prebehne auto z Prahy.

Anna šla od notára v centre mesta. Vybavovala dedičské konanie a už toho celého mala dnes dosť … Urobí si cestu tak, aby prešla popod okná kde kedysi bývala kamarátka Eva. Na zastávke MHD stála žena s dvoma drobcami, dievčatko sústredené na zmrzlinu jej neskutočne pripomenulo práve Evu, no zahnala tú myšlienku – Eva má už deti dávno dospelé … Nedalo jej to však pokoja. Už sedela na balkóne s rozpáleným plechovým zábradlím, keď jej napadlo zavolať sesternici Piroške. Tá robí na mestskom úrade, určite Evu pozná. Pár zdvorilostných fráz, ako je Piri ľúto Anninej mamy a ako Anne mama veľmi chýba, no na ďalší deň sa má Anna Evino číslo.

Dohodli si stretnutie na piatu na terase kaviarne pri bývalom Priore. Keď pred piatou Anna vchádzala do podniku zistila, že tá žena včera na zastávke MHD predsa len bola Eva.

Rozpačité zvítanie. Ani jedna nečakala, že keď sa stretnú, vrhnú sa jedna druhej do náručia tak, ako to býva vo filmových stretnutiach. Podanie rúk, úsmev, úsmev, vitaj v Komárne, ďakujem … včera som šla popod vaše okná a spomenula som si ako sme u vás nad lokšami a palacinkami robili úlohy … tiež som na to včera myslela keď som čakala s vnúčencami na autobus … tak predsa si to bola ty … Prišla čašníčka. Čo si objednať? Bude to rozhovor na jednu kávu alebo „vydá“ na ovocný pohár, či dokonca na večeru? Obe však tušili že od maturity prešlo veľa času … času, ktorý už to priateľstvo ktoré bolo, nepreklenie. Vyprchalo. Rokmi, životnými skúsenosťami a inými okolnosťami.

 

Eve šiel po šiestej posledný autobus na Dvojku a tak sa rozišli. Za Evou sa so sipením zavreli dvere autobusu pred Európou a Anna už vedela že ďalšie puto s mestom, z ktorého pochádza roky žilo len zo spomienok.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?