Prišli nakoniec traja. A čo je hlavné - veľa čitateľov. Je už tradíciou, že vždy treba priniesť nejaké tie stoličky navyše, no a nás organizátorov to vždy poteší. Nebolo tomu inak ani dnes. Čo nás milo prekvapilo, bola hojná účasť maturantov. V ich veku by som asi (vlastne určite, čo si budeme, že?) dala prednosť prechádzke jarným mestom so spriaznenou dušou, alebo by som sedela nad knihami lebo maturity predo dvermi a ja nič neviem!
A to vo svojom pozdrave pripomenul aj ... Jaaaj, veď ja som vám ešte nepredstavila našich hostí! Tak sa prosím zoznámte - Marcel Páleš, Miroslav Kapusta a Pavol Korba. Ten úplne vľavo je "náš" domáci hudobník, Vlado Urbanovský.
Páni striedavo hovorili krátko o sebe, čím sa zaoberajú, ako vzniklo zoskupenie Generácia 0, ako sa v poézi vyvíjali a tiež čítali zo svojej novšej i staršej tvorby. Miestami zimomriavky, miestami úsmev, stále však pocit, že poézia mi stále má čo povedať, dať. Ako sa deň halil do večera atmosféra nestrácala na pohode, naopak - Mirko Kapusta ju ešte ozvláštnil hudobnou ukážkou zo svojej tvorby pre deti.
Pred záverom akcie ešte možnosť nechať si poradiť od pánov, ako písať pútavú poéziu bez zbytočných klišé a srpofanovaných zvratov. Priznám sa - neodolala som a tiež som si nechala poradiť.
Celým stretnutím nás hudbou sprevádzal Vlado Urbanovský, ktorého komárňanom nijako zvlášť predstavovať netreba.
Spomenúť treba aj Martušku Smetanovú a Renku Filkovú - pracovníčky knižnice, ktoré každé podobné stretnutie starostlivo pripravia.
Rovnako tradíciou sa stalo, že účastníci dostanú malý darček, ktorý vyrobia členovia ZO ÚNSS v Komárne. Tentokrát to boli kľúčenky.
Keď sme sa s milými hosťami lúčili bola už hlboká tma. Múry farského kostola sa už asi ani nečudovali, keby sme pri aute debatovali ešte hodinu ... Na záver sa mi žiada napísať ešte "tisíc" slov, asi rovnaký počet dojmov a pozitívnych emócií a preto za všetko len jedno silné slovo, do ktorého je to všetko "zabalené" - ďakujeme (a príďte medzi nás zas).