Motivačné články, alebo aká je pravda.

Autor: Eka Balašková | 10.4.2014 o 15:04 | Karma článku: 12,19 | Prečítané:  3556x

keby som bola vidiaca tak tiež híkam nad nevidiacim, ktorý sám cestuje za príbuznými a priateľmi na druhý koniec republiky. Keby som zase normálne chodila, tiež skladám klobúk pred ľuďmi bez končatín, ktorí sa rozhodnú mať rodinu. Aj keď zďaleka nie som (a dúfam v živote nebudem) zatrpknutá musím povedať - našinci, z hrušky dole!

Aby bolo jasné, ja ten klobúk skladám pred KAŽDÝM, kto sa v pozitívnom smere vymyká priemeru. Lebo je úžasné, keď sa človek venuje charite, športu, hudbe, ja neviem čomu, a keď je dobrý.

Aj keď charita je trošku špecifická vec - tu si myslím, že nám, kryplíkom (nechcem nikoho urážať, no kým napíšem "hendikepovaným", tak ma prestane baviť písať tento článok), pomáha denne veľa ľudí, preto sme tak trošku povinní tú pomoc podať ďalej. Každý vo forme a spôsobom, aký zvláda. Prečo nám ľudia pomáhajú? Aj to je indi-vindi. Jedni preto, že sú za to platení, iní preto, že sú tak vychovaní a dalsi sa proste potrebujú cítiť užitoční.

Nech sú pohnútky pomáhajúceho akékoľvek, jeho pomoc by nám mala byť rovnako vzácna a rovnako by sme ju mali podať ďalej.

Ale späť k téme. Mnohí našinci si postavili sebavedomie na tom, akí sa cítia byť skvelí. Vlastne zdraví ľudia ich "pokazili". Lebo keď kočíkuje svoje dieťa zdravý chlap je to normálne. Keď si s kočíkom vyjde nepočujúci otecko tak je pomaly miestnym otcom roka. Keď si sama spraví slávnostný mejkap zdravá žena možno niekto skonštatuje že je vkusne namaľovaná, ale keď si bežnú, dennú "omietku" nahodí zrakáčka a niekde sa prizná že to sama, reakcia býva "ja odpadnem, ty si úžasná!" bežný DJ ľudí väčšinou ako človek ani nezaujme, ale keď si k platniam sadne kočka na vozíku je "atrakciou" ...

Právom obdivujeme paraolympionikov - aj keď ich výkony možno nikdy nebudú také, ako zdravých športovcov, sú rovnako fantastickí, ako tí zdraví - s oveľa menšou finančnou podporou štátu a sponzorov dokážu podávať úžasné výkony. Tu je obdiv na mieste v ešte jednej veci - málokto z nás si vie predstaviť, že celý svoj život podriadi režimu a tréningu športovca.

A preto prosím, nerobte z nás tých, čo všetko dajú s úsmevom. Keď už sa povie "A", nech sa povie aj "B". A treba teda povedať aj to, koľko "zlých dní", sebapochybností a pokušenia vykašľať sa na to nás stretne, kým si môžeme povedať "a je to!"

A to už nehovorím o tom, že veľakrát sú tie výkony o tom, že "nechcem byť horší/horšia ako zdravý človek." Taká tá praobyčajná túžba byť lepší ako ostatní. A možno túžba ukázať okoliu že to dám. Že nie som taká padavka aj keď mám vážny hendikep.

 

Takže, našinci moji, ako sa hovorí "kamarát-nekamarát, z hrušky dolu." Nesnažme sa na zdravú verejnosť pôsobiť ako tie večne usmiate slniečka čo všetko čo robia, zvládajú "ani nevedia ako". Priznajme si, že na všetko potrebujeme 2x taký čas a úsilie ako zdraví a niekedy tomu výkonu predchádza "za vedro" sĺz. Takže motivácia áno, ale so všetkým, čo k tomu v realite patrí ...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?