Keď som šla okolo mala som nutkanie zahnúť doľava, vyjsť po schodoch a ... Ty hlupaňa, čo by si tam robila? Opýtala som sa seba samej a šla som bez "sentimenti balansu" rovno ďalej.
Určite aj vy máte poličku, možno zásuvku, kde si takéto sentimentál serepetičky odkladáte. Raz za čas ich chytite do rúk, pohladite 30 rokov starý hrnček z ktorého ste u rodičov ešte aj ako dospelí pili voňavé kakao; "flakón" od voňavky Živé kvety ktorú vám daroval v 1985tom váš prvý frajer (strašne smrdela, ale boli ste neskutočne do neho); alebo kamienok z pláže v Chorvátsku, kde ste boli na prvej dovolenke na ktorú ste si zarobili úplne sami.
Aj ja pár takých predmetov mám.
Pohľadnicu na 18te narodeniny, ktorú mi rodičia poslali v obálke (aby sme to so spolužiakmi neoslavovali príliš búrlivo); pohľadnicu (kresbu) Levoče, ktorú som si kúpila v stánku PNS deň pred odchodom z tohto mesta kde som prežila pár krásnych rokov; alebo keramické slnko, ktoré mi Janka s Lackom priniesli tuším zo Sicílie; či pomarančový hrnček na čaj od Betky ...
Sú to veci, ktoré sú tak strašne obyčajné, všedné, že aj starinár by mi poradil, aby som ich vyhodila. Nepochybujem, raz to niekto vyhodí ako rárohy. Nebude predsa utierať prach na cudzích spomienkach (bude mať dosť vlastných)
Dovtedy si ich ale ešte občas pohladim, usmejem sa pri spomienkach, ktoré sa mi s dotyčnými ľuďmi spájajú.
No mne (na dnes) stačilo.
Je (možno) rad na vás, aby ste sa na chvíľku zastavili, vytiahli tie svoje drobnosti a zaspomínali. Urobte si pekný deň. ;)