Nákupné maniačky na vozíku? A prečo nie!

Autor: Eka Balašková | 12.7.2014 o 19:43 | Karma článku: 7,58 | Prečítané:  1270x

NM je relácia, kde jeden cyklus trvá 5 dní, vystrieda sa v nej teda 5 žien, ktoré sa majú obliecť na rovnakú tému za päť stovák eur, ktoré majú minúť za určitý čas tak, aby získali čo najvyssie hodnotenie súperiek a módneho kritika. Každý deň svoj vkus (možno aj nevkus) prezentuje jedna súťažiaca. Kým tá nakupuje ostatné 4 sa realizujú v jej byte - hodnotia jednotlivé kúsky šatníka, obuv a doplnky.

O tom, že relácia je eštetrošku nižšie ako suterén asi nepochybuje nikto. Po asi roku som si z archívu pozrela set vysielaný v jednom týždni. Nebudem hodnotiť dvadsiatky čo by si "tento červený top vzali len na pohreb toho rovnakého, len čierneho" a ani to, že brošňa (či čo to bolo) je ako od starej mamy. Čo sa niekomu páči je vecou jeho vkusu a ako to povie je prejavom jeho inteligencie.

Mne však napadlourobiť NM handicap. A tu som s kritikou relácie skončila, svoj názor na účinkujúce si urobí každý, kto si ju pozrie.

Aj napriek všetkému negatívnemu čo som tu popísala by som jeden- dva takéto týždne zrealizovala. Prečo?

Dôvodov je viac.

Na ploche cca 45 minút "denne" by sa dali krásne búrať predsudky. 

Lebo aj žena na vozíku či s barlami sa chce obliecť elegantne a vkusne.

Dávno neplatí že žena na vozíku má byť oblečená skromne, nenápadne a "najlepšie" v tmavom.

Veci si rada odloží do vkusnej kabelky a to, že nechodí neznamená, že musí mať na nohách kárované"dedkovky".

Aj žena s hendikepom sa potrebuje páčiť. Komu? Možno stačí, ak len sebe. Cítiť sa dobre, lebo vie že elegantné nohavice z jej tenučkých nôh s atrofovaným svalstvom urobia normálne vyzerajúce končatiny. Lebo vie že vhodný top, kabátik a šálz jej vpadnutého hrudníka urobia niečo, na čo sa "môže" pozrieť aj ona.

Verím že ostatné dievčatá ktoré by zostali doma u nakupujúcej by nehodnotili spôsobom "zdupem ťa pod čiernu zem a ešte kúsok ďalej". Aj keď by boli kritické mohli by si všímať pozitívne veci spôsobom "ak rada nosíš tento kúsok určite na tebe pekne ukáže". 

Viem však aj to, prečo by sa takýto projekt nerealizoval.

V prvom rade, do niektorých predajní by sa vozík nedostal, v množstve iných by nutne riešil klaustrofóbiu v uzučkých uličkách medzi stojanmi.

V iných predajniach sa ráta len so stojacimi zákazníkmi a aj tovar je vo výške očí stojaceho človeka, vozičkár na takú policu nie že nedočiahne, on na ňu ani nedovidí.

Bežná realita skúšania je taká, že do kabínky sa človek s vozíkom nedostane. "Plánom B" (v pripade dôverujúcej predavačky) býva bezbar toaleta, kam si človek tovar zoberie, vyskúša a rozhodne ... Lenže toto na kameru ísť NEMÔŽE! Prečo? Lebo veď je to strašne nedôstojné! Lenže ono je to nedôstojné nie len na kamere ... 

Priznám sa, sama tv nesledujem, ale toto by som si pozrela.

Vy nie? Hádam nie pre to, že "toto" (hendikepovaný človek) na obrazovku nepatrí. To platilo ozaj v najlepších rokoch mojich starých rodičov ...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?