Eka Balašková
Tri groše stále aktuálne
Včera sme mali členskú schôdzu v našej ÚNSS. Milujem tieto stretnutia, milujem prácu s ľuďmi. To pre mňa má zmysel.
Takmer nevidiaca osoba chodiaca po štyroch, sem tam po šiestich, funkcionárka Únie nevidiacich, postcrosserka, trochu blogerka a členka jednej úžasnej rodiny. Zoznam autorových rubrík: Sme medzi vami, Rodina, Próza, Úvahy (občas možno o ničom), Prečo mám rada ..., Súkromné, Nezaradené
Včera sme mali členskú schôdzu v našej ÚNSS. Milujem tieto stretnutia, milujem prácu s ľuďmi. To pre mňa má zmysel.
Áno, ony, nie oni. Hovorí sa to síce o Sitnianskych rytieroch, ale - nie. Oni budú predvoj im - mamám a starým mamám.
Mala som taký sen. Šla som po moste do Maďarska. Okolo mňa prebehla socha generála Klapku. Presne tá, čo ju poznáte z námestia, po ňom pomenovaného.
Pozrela som sa na niekoľko výhod potravinovej sebestačnosti pre región ako taký. Lebo niektorí si zrejme neuvedomujú, že to nie je len politická téma istých strán, ktoré sú aj pre mňa ako voliča neprijateľné.
Nie, nemám strach zo 16 ročnej krehkej dievčinky. Jej veľmi držím palce, lebo dokázala niečo, čo dokáže málokto - donútila ľudí uvažovať nad zabehaným konaním a zaviesť do každodenného života ekologickejšie myslenie.
Je tu čas vysvietených cintorínov, chryzantém a intenzívnejších spomienok na tých, ktorí nás predišli na ceste do večnosti. Je tu čas Dušičiek
Nie som zástancom extrémov a preto nepraktizujem, že denne musím vypiť čo ja viem minimálne dva litre tekutín. Pijem skrátka keď začnem pociťovať smäd. Teda - ak nemusím z domu.
...napadlo mi, ked som počula vyhlásenie pani Ghannamovej o tom, že potrebujeme doviezť opatrovateľky a zdravotné sestry doviezť z Filipín, či z Mongolska.
Balímkamarátke obálku, v ktorej sú rozložené krabičky od čajov. Je ich tak akurát, do jednej obálky, sem-tam jej pošlem, keď sa mi nazbierajú. Lebo ona ich zbiera. A tak som sa nechala inšpirovať k tomuto článku.
Kým sa pustíme do raňajok treba rozložiť oheň v peci, ísť načerpať vodu zo studne, utekať pre čerstvý chlieb ktorý sme si objednali v obchode vzdialenom 2-3 km (máme objednaný, lebo miestnemu obchodu sa neoplatí objednávať veľa). V lete si sadnete na bicykel, no v zime to istí buď auto, alebo pešíbus. No a modlitby, aby pre Boha len niekto z rodiny nepotreboval sanitku, lebo tá sa vyštverá len pod kopec.
Menila som adresu trvalého pobytu a s tým ide ruka v ruke aj vybavovanie nových dokladov. A tak som absolvovala aj to.
Vonku je ešte tma-tmúca. Pozriem na hodiny, budú štyri. To mám ešte času dosť, poviem si v polo bdelom stave a pohodlnejšie sa zavŕtam do perín.
Je utorok večer, vlastne večer ako hociktorý iný. "Hrám sa" s mojou najnovšou zábavkou, stránkou ÚNSS na fejsi. Oco šiel k Janke - tá finišuje s Dramaťákom na Snehulienke a tak sa Danielko zveruje do láskavých dedkových rúk.
Mytológia tvrdí, že škriatok je "mužík na piaď vysoký", s dlhou, väčšinou asi bielou bradou ale zato ohromnou silou. Ja dodávam - a veľkou trpezlivosťou. Kedysi tieto zvláštne bytosti ľuďom vyvádzali všelijaké psie kusy.
Volám Linde, či môže pre mňa prísť k Edovi. Teraz som skončila. "Až teraz? Veď už je pol dvanástej a viezla som ťa tam o pol ôsmej. To nebýva zvykom." konštatuje a sľubuje že o desať minút je pri mne, ak môžem nech počkám v čakárni, keď bude za rohom zazvoní mi nech vyjdem von
Je nedeľa. Taká obyčajná, aká príde raz za 7 dní. Kráčajúc mestom stretávam rôzne vône - niekde budú na obed rezne, tu vonia polievka a z okna okolo ktorého práve idem znie nejaká klasická hudba a vonia koláč, až mi čuchometrom krúti.
Nemám problém uznať že pes je najlepší priateľ človeka. Že mačka je miláčikom rodiny. Že s papagájom sa človek baví a zaoberá hodiny. Ak ale ste z tých, ktorí povýšili psie potreby nad potreby človeka radšej ani nečítajte ďalej - pôjdem vám proti srsti.
O pár dní sú tu. Jagavé, ligotavé, nádherné, voňavé. Všetci sú k sebe dobrí, rodiny sú pospolu, tmou znejú koledy (z reklám), vonia kapustnica a deťom žiaria očká lebo pod stromčekom čakajú splnený sen.