Bolo to na základnej škole - na Svrčej v Bratislave. Je to špeciálna škola pre zrakovo postihnuté deti, kedysi len pre slabozraké, dnes do nej chodia aj deti nevidiace.
Bolo to okolo roku 1987. Zrazu mi v rozvrhu hodín pribudol predmet so skratkou "BP". Prečo? Načo je to dobré? Veď mne je to zbytočné, ja predsa s čítaním problém nemám!!! Sťažovala som sa triednej učiteľke, vychovávateľkám, rodičom ... Jedine rodičia mali odvahu povedať mi: Uč sa ho, v budúcnosti ho určite využiješ. Ja - ako ináč, ani počuť. Na hodiny som chodila, lebo som musela. Pán Cintula - náš učiteľ BP bol (a stále je) skvelý človek, pozná vtip no vie aj citlivo poradiť tam, kde treba. My, decká sme ho mali radi - vedel to s nami.
Dva roky som sa "Brailla" (naše slangové pomenovanie pre Váš vynález) učila, no aj keď nevedomky, celá abeceda sa na mňa nalepila.
Prišla stredná škola. Nikto po mne nechcel aby som si túto zručnosť zveľaďovala a mne to vyhovovalo. Načo aj? No prišiel čas, keď sa mi dosť zhoršil zrak. Niekto múdry však prišiel na to, že veď dievča ty ovládaš Braillovo písmo. NIE, NEOVLÁDAM!!! tvrdila som zanovito. "Tu máš knihu, preopakuj si to a neskôr ho môžeš využívať v písaní poznámok" Kniha na polici zapadala prachom a ani som sa jej nedotkla. Neskôr som ju raz-dvakrát zložila aby som ju prisadla, akože je vyhmataná, nič tam necítim. Roky plynuli a ja som sa postupne dostala do štádia že teda budem si robiť poznámky, aj keď to nejako nepotrebujem. Potrebovala som, no ani za svet som si to nechela pripustiť, samozrejme.
Rokmi som (asi) dostala rozum a zistila som že čítať Vaše písmo je veľmi pohodlné. Či už vo vlaku/autobuse, ale aj večer, keď ma z umelého svetla boleli oči. Touto formou som si s kamarátkami písala dlhokánske listy ktoré by som za pomoci očí napísať nezvládla ...
Pred cca 15timi rokmi som si urobila inštruktorský kurz Braillovho písma. Znamená to že ho aj ja môžem učiť ďalších našincov. Nemala som zatiaľ veľa žiakov, len pár ľudí, no tí sa väčšinou učili lebo chceli - buď to už potrebovali, alebo sa im to zíde v práci s nevidiacimi klientmi.
Asi toľko som chcela ... A ešte poďakovať sa ... Za všetkých nevidiacich, ktorí tento Váš vynález používajú, lebo byť gramotný je veľmi dôležité ...