Pasta ktorou som si chcela umyť zuby sa mi vykydla z kefky do umývadla a pri čistení uší som vatu z vatovej tyčinky po piatich minútach horko-tažko vybrala z ucha. Autobus do Nitry stíham "eltété"(len tak-tak). Za mnou sedí mladý muž ktorý bol včera evidentne na riadnom fláme a na raňajky si dal nejakej cesnakovej klobásy či čoho ... Moja hlava sa vzpiera, no čo už ... V Nitre na rozbij ceste za autobuskou skoro hádžem papuliaka a dvojka mi ujde priamo pred nosom. Ďalšia je taká plná že dnu sa nedostane ani ihla, tak mrznem na zastávke ďalej. Samozrejme, stojím kúsok od výtlku plného vody, tak prečo by doň nevbehlo každé tretie, možno druhé auto a moje svetlo sivé nohavice majú zaujímavý "fŕkaný" dizajn. Keď sa mi blato ujde aj do úst mením pozíciu s vedomím, že nezistím aký autobus prichádza, no dobrí ľudia ešte žijú a tak ma upozornia že je to "moja" dvojka.
Hore na Únií prvá pomoc - káva! Prvá pomoc pri obarení jazyka je aká ...? No neviem, ale asi zdravý rozum - ten by ma vystríhal že dnes varené môže byť aj horúce, všakáno. Bolesť hlavy už nečíha, už sa nezakryto realizuj a ja viem že buď si dám tabletku alebo budem musieť ísť domov vlakom (v autobuse nie sú záchody a keby sa bolesť hlavy rozhodla vyhnať obsah môjho žalúdka v autobuse bolo by to oveľa menej príjemné).
Ešteže kolegovia sú zlaí ľudia. Robotu si urobiť treba ale ľudskými zato nesmieme prestať byť.
Tabletka zabrala natoľko že si trúfam ísť autobusom.Cesta nebola zlá, len v Zámkoch sa stala nejaká nehoda, takže kolóny ako na hraniciach s Ukrajinou, ale som doma. Mala som šťastie, prišla pre mňa Linda. Malá Liza chodí do školy pár metrov od autobusovej stanice tak ma mala cestou. Čo na tom, že býva na opačnom konci mesta, tu platí že v núdzi poznáš priateľa.
Vytúžená sprcha! Uvažujem čo by som dnes ešte mala, alebo skôr chcela stihnúť. Najskôr dať dole omietku, myslím si, no niekde cestou medzi sprchou a ihzbou zazvoní človek ktorý keď ma uvídí so zbytkami špirály a očných tieňov do polovice líc na pár sekúnd aj zabudol čo chcel. Nevadí, vybavené. Pleťové mlieko sa mi dostalo do oka, štípe jak prasa, poviem si. Minerálka mi dá druhú, menej želanú sprchu a ja si hovorím - kadím dnes na to, idem spať.
Do zajtra neexistujem.