Preto na túto tému ja písať nebudem. Nechávam to skôr tým, ktorí do toho vidia lepšie ako ja. Mňa zaujímajú skôr ľudia ktorí tvoria toto mesto. Tí, ktorí si niekde na Drobneho, Rovniankovej či Ostredkovej denne sadajú do svojich áut, čakajú na svoju električku či trolejbus a idú do starého mesta, do "shopping centra", či len toť do susednej mestskej časti do práce, za zábavou, do školy či na nákupy.
Väčšinou sú to "východniari", lebo pre x bratislavčanov je "východ" všetko za Dunajskou Stredou či Galantou.
A sme skoro pri tom, o čom vlastne chcem písať.
Lebo mesto mestom nerobia ani tak pamiatky, výstavy či galérie, robia ho ľudia. Ich vzťah k nemu. To, či sa tu cítia byť doma alebo tu "len bývajú a pracujú" a doma sú trebárs aj v tej Galante, Zvolene či Rožňave.
Týmto ľuďom nevadí že ulicami mesta vo vetre lietajú mastné papiere so škvrnami od horčice z rychloobčerstvenia.
Nevadí im, že za obeť novej zastávke MHD "padnú za obeť" štyri staré gaštany.
Je im jedno že pri "nejakom ramene" stromy padajú ako zápalky lebo niekto má veľké plány.
A "majú v paži" že industrialna časť mesta nemôže byť kultúrnym priestorom ale "musí" padnúť na oltár novej výstavby.
Jedno to možno nie je majiteľovi bytu. Takýchto "východniarov" má v byte niekoľko a keďže platia načas, tí jeho mu nevadia. Ale keď si sadne k pivu nemá problém pridať pár vtipov o východniaroch v Bratislave.
Jeho syn nemá v diskusných fórach problém robiť si srandu z kočky čo "pochádza z Prešova ale býva v Blave" že ona je isto z tých, čo "v piatok hladní sadnú do rýchlika aby sa v nedeľu z tej svojej Hornej Dolnej vrátili s kufrom plným maminých kompótov."
On je bratislavčan. On si pamätá keď Dlhé diely boli len na papieri a do Líščieho údolia chodili do Viechy na dve deci vína a chýrne pagáče. Keď s bratrancom rozbili okno domovníčke na Dunajskej a jedinou cestou úniku boli dvory, pavlače a strechy, aby sa mohli z niektorej brány vynoriť spôsobom "ja nic ja muzikant".
Títo dvaja však väčšinou ostanú len pri tomto. Keď treba podpísať petíciu za zachovanie kúska zelene v meste už si povedia "načo, aj tak môj podpis nepomôže". Pomohol by "pretaviť" energiu rečí na energiu drobných krokov a skutkov. Lebo nadávať vie každý. Priložiť ruku k dielu vie len človek, ktorému na mieste, meste, krajine kde žije, záleží.
Schválne nedávam priestor na diskusiu. Nepotrebujem hľadať jeden-dva seriózne príspevky medzi desiatkami osočujúcich jedných alebo druhých. Svoj názor mi pokojne môžete poslať odkazom.