Nie som človek, ktorý rád zneužíva svoj hendikep a tak som si pre občiansky šla s tým, že veď počkám. Predo dvermi však "tisíc" ľudí a môj doprovod tiež nie je "milionár času", tak som sa prehokejkovala až dopredu. A za mnou v tesnom závese dáma zhruba v mojom veku.
Prítomní si možno mysleli, že je so mnou. Omyl, ktorý sa vysvetlil len čo sa otvorili dvere. "Prišla som si pre..." začala dotyčná a ja som nad jej drzosťou na sekundu otvorila ústa. "Prosím vás, vy ste prišli tesne za mnou," pýtam sa jej slušne: "Ale koniec radu je trošku inde." Ľudia frfotali, no nie na jej správanie, ale na moju aroganciu. Neviem, kto bola dotyčná, moja výchova je iná, ako zraziť podpätky pred niekým, kto na mňa spraví "bububu".
Milé ovečky, myslíte že som tam na ňu otvorila ústa kvôli sebe? Určite nie. Odstáli ste si to tam vy. Mňa "vďaka" mojím hokejkám vezmú prednostne. Lenže keď budeme všetci ticho a čakať kedy nás kto predbehne tak to v našej ulici, v našom meste, štáte, bude vyzerať presne tak, ako to vyzerá. Len pokojne búchajte po stole a v krčme pri B 12 nadávajte na systém, aby ste zajtra v rade ticho čakali kedy vás kto predbehne ...