Malí Úniáci

Autor: Eka Balašková | 4.8.2020 o 19:54 | Karma článku: 2,05 | Prečítané:  190x

Ja im tak hovorím, hoci to nie sú len Úniáci. Kto to vlastne je, tí Úniáci? Aby ste to nemali až také jednoduché, vôbec to nie je len o Úniákoch.

Mnohí z nich dnes už vlastne vôbec nie sú malí, už majú vlastných "Úniákov". 

Najskôr ale, dlhujem vysvetlenie tých Úniákov. Sú to deti členov ÚNSS - Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska. A vlastne vôbec nie len ich. Keď poviem slovné spojemie "malý Úniák", mám na mysli dieťa, ktoré od kolísky po dospelosť svoj čas trávi s rodičmi, ktorí sú tak správne chytení nejakým koníčkom. 

Nedávno ma v meste pozdravila mladá žena. Čakala som na taxík kúsok od autobusovej zastávky, kde ona aj s dcérou čakala na MHD. 
"Mami, ty ju poznáš?"
"Pravdaže. Ty už si babku Katiku nezažila, ale keď som bola taká, ako ty, tak som s ňou chodila na stretnutia Únie nevidiacich. Táto teta na týchto akciách spolupracovala. Raz si pamätám, že babka mi dala vybrať si tri lístky na tombolu a ja som vyhrala cenu útechy."

"Čo to bolo?" zaujímalo malú všetečnicu.
"Štvorbalenie toaletného papiera." 
"Maaamiii, veď by som sa od hanby prepadla!" 
zapišťal drobec a obe zmizli v prichádzajúcom autobuse. Mamička sa možno priznala, že Kati néni pribehla za mnou, že vnučka ten toaleťák nechce, tak som vybehla do kancelárie a dievčatko  ako "bolestné" dostalo veľkú čokoládu.

Úniáci, to sú aj deti zamestnancov ÚNSS. Mnohokrát aj bývalých. Ukážkovým príkladom je Linda. Do Únie prišla robiť ako 19 ročná slečna, pol roka po skončení školy. Neviem, čím zaujala vtedajšiu vedúcu, mňa empatickým prístupom a správnymi reakciami na moje otázky týkajúce sa prístupu k zrakovo postihnutému človeku. Prešli roky a Linda si našla inú prácu, vydala sa a má krásnu, dnes už pomaly dospelú dcérku. Ako inak - Úniáčku. Dievča nie len že vyhralo pomaly všetky žolíkové turnaje, ktoré sme organizovali, ale ak ju na opekačke 70 ročná nevidiaca pani požiadala, či jej pomôže nájsť wc, malá Úniáčka sa nehanbila tete ponúknuť rameno a presne, ako ju zbehlá mamka naučila, tetušku odviesť do neďalekej reštiky na wc a cestou späť doniesť v rukách 4-5 káv, keby niekto mal chuť. 

No poviem vám, pár takých Úniákov o sebe vie dať riadne vedieť! Chodíme pravidelne do komárňanskej jazdiarne na Mŕtvom ramene. Majitelia ranča nám vždy pripravia pokojného koníka, ktorý bude mať trpezlivosť aj s nevidiacimi ľuďmi. Jedni sa vozia, druhých prehováram, nech sa prevezú, tretí chystajú´ohnisko a dobroty, ktoré sa na ňom neskôr pripravia, no a malí Úniáci sa vylietajú v rozľahlom, bezpečnom areáli. Buďte si istí, že babičky sa nepotrebujú pýtať, kde je ten ich drobec, lebo jeho hlas sa spolu s ďalšími hlasmi rozlieha tuším až pod okná možno kilometer vzdialeného sídliska. 

To bolo o malých Úniákoch... Keď z nich budú veľkáči, mnohí budú mať krásne spomienky. Jedným z nich je aj náš Daniel. On bol aj divadelné dieťa - keď sa v tunajšom DMS chystal muzikál Sen noci Svätojánskej, alebo Snehulienka, kde robila kostýmy aj moja sestra, Daniel bol v Dramaťáku "za hviezdu". Taký malý Úniák, no dobre, Rebel, je aj Ondrík - dvojročný syn režiséra a primášky. Keď boli pred rokom vo Francúzsku na veľkom festivale, veľký večerný program a Ondrík si sladko sníval svoje bábätkovské sny. 

Kde je vlastne pointa môjho článku? Je to také poďakovanie. Malí Úniáci sú väčšinou (vďaka Bohu) vidiace decká, ktoré sú od malička svojimi rodičmi či starými rodičmi "donútené" fungovať s ľuďmi s handicapom. Keď som ja začínala v ÚNSS, pozývala som nejakú klientku na naše mikulášske posedenie. Nemala s kým prísť. K nám prišla s dcérou, no tá má malé deti. Potešila som sa - skvelé, pre každé dieťa bude mať Mikuláš pripravený balíček so sladkým prekvapením. Dcéra ma "odpílila" výhovorkou - ona nechce, aby sa jej deti museli pozerať na "takých ľudí". Ďakujem rodičom detí Úniákov, že aj vďaka nim je za tie roky spoločnosť trošku inde a ľudia nemajú problém s "takými ľuďmi"...
 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Polícia premeškala Kočnera v trezore. Ako je to možné?

Banku Marian Kočner navštívil 17 hodín po vražde Kuciaka.

Vláda očakáva ešte horšie čísla nakazených, opatrenia nezverejnila

Čaputová vyzvala na zrozumiteľné zverejňovanie opatrení.


Už ste čítali?